Samstag, 25. August 2012

Konal sa VIII. zjazd Socialistického zväzu mladých (SZM)

Dňa 11. augusta 2012 sa v Žiline konal VIII. zjazd Socialistického zväzu mladých. Prítomní boli delegáti z celého územia Slovenska. Spomenieme mestá ako Košice, Žilina, Spišská Nová Ves, Považská Bystrica, Stropkov, Bratislava, Martin, Ružomberok, Turčianske Teplice, Prievidza... Nemohli chýbať aj naši sympatizanti a podporovatelia, tiež z rôznych kútov Slovenska a rôznej vekovej kategórie. Na úvod zjazdu boli zvolené pracovné komisie, ktoré kontrolovali a riadili celý priebeh zjazdu. Na úvod vystúpil predseda SZM so súhrnnou správou činnosti od posledného VII. zjazdu SZM. Správa o činnosti bola naozaj vyčerpávajúca. Jej celý prednes trval okolo hodiny a pol. Počas správy sa premietali cez dataprojektor aj sprievodné fotky z akcií. Po správe o činnosti vystúpili hostia. Ako prvý sa ujal slova Lukáš Kollarčík, predseda SMKČ / Zväzu mladých komunistov Československa /. Vyzdvihol vzájomnú spoluprácu SZM a SMKČ a vyslovil sa za ešte väčšie prepojenie vzájomnej činnosti. Tiež ocenil ideovú vyspelosť SZM, ktorá za posledné roky stále stúpala a umožnila tak vzájomné zblíženie. Po ňom sa slova ujal podpredseda WFDY / Svetovej federácie demokratickej mládeže / Dalfino Guila / Mozambik /, ktorý pozdravil v mene WFDY celý zjazd. Vo svojom príhovore zvýraznil, že bojujeme za rovnaký cieľ. Za slobodu, mier a spravodlivosť. Aj v dnešnom storočí je imperializmus vážnym nebezpečenstvom, ktorý ničí množstvo životov a národov. Svet je podľa neho nepokojným miestom, v ktorom vyhrávajú zbrane namiesto pokoja a mieru. Ako tretia v poradí vystúpila zástupkyňa Komunistickej strany Španielska Rocio Mancha, ktorá vo svojom príspevku hovorila o problémoch svojej krajiny a diktáte EÚ. Sama musela opustiť Španielsko, lebo nemala prácu a jej existencia bola ohrozená. Spomínala, že v Španielsku je dnes 5 miliónov nezamestnaných a mladí ľudia húfne opúšťajú svoju krajinu. V Španielsku vládnu „fašistické sily“, ktoré používajú všetky dostupné prostriedky, aby umlčali väčšinu národa. Na dennom poriadku sú strety s políciou a súčasný režim prenasleduje sociálnych aktivistov. Našou povinnosťou podľa nej postaviť sa spoločne systému, lebo len v jednote je sila. Na zjazde boli prítomní aj zástupcovia mladých maďarských komunistov v zložení Péter Maszlov a György Barabás za organizácie MIKSZ a SZMIK. Posledne menovaný v stručnosti opísal činnosť a charakter organizácie, ktorú zastupuje. Vyzdvihol vzájomné priateľstvo medzi slovenským SZM a maďarským MIKSZ. Na tomto príklade demonštroval simbiózu dvoch národov, medzi ktorými to počas celej histórie iskrilo a stále iskrí, no medzi mladými komunistami podobné napätie necítiť. Delegáciu Komunistickej strany Slovenska viedol jej podpredseda Jalal Sulejman a Michal Frič, ktorý je zároveň aj členom SZM. Michal Frič ocenil obetavosť, s akou dnešné vedenie SZM a všetci členovia udržujú odkaz SZM, ktorý on sám, tak oddane šíril počas svojho 4ročného predsedovania v SZM. Povedal, že SZM je jeho srdcovou záležitosťou a preto chce prispieť k dobrej vzájomnej spolupráci SZM a KSS. Vyjadril sa, že s určitými stanoviskami a postupmi dnešného SZM nesúhlasí a robil by to inak, no aj tak nám drží palce a je plne nápomocný pri napomáhaní našej spoločnej veci. Ako posledný vystúpil zástupca KSČ, ktorý pozdravil zjazd a vyjadril hlboké a úprimné pocity radosti, že je so svojimi a cíti sa tu ako doma. Po vystúpeniach rečníkov nasledovala správa o hospodárení, ktorú predniesol Stanislav Pirošík. Pomocou prezentácie a grafov oboznámil delegátov s hospodárením zväzu za 2 roky. Neboli zistené žiadne pochybenia. Následne vystúpil aj so správou o členskej základni, v ktorej vyslovil aj tieto myšlienky: „Pokiaľ ide o účasť na našich demonštráciách, tak podľa potreby dokážeme zohnať adekvátny počet mladých ľudí, ktorí akciu prídu osobne podporiť, až to irituje niektorých antikomunistov, ktorí nemôžu prekusnuť že k myšlienkam socializmu sa hlási čoraz viac mladých, ktorí kráčajú v prvých radách demonštrácii či rečnia na zhromaždeniach. Zvlášť uznanie patrí tým, ktorí sú ochotní kvôli demonštrácii prejsť či už pol republiky, alebo hoc aj celú a pravidelne ich vidíme na našich akciách.“ So správou o zahraničí vystúpil Artúr Bekmatov, ktorý konštatoval: „Za nadštandardné môžeme už tradične označiť vzťahy s mladými českými komunistami, konkrétne so Svazem mladých komunistu Československa a s maďarskými komunistami z MIKSZ a Baloldali front. Spolupráca sa na rozdiel od ostatných krajín neobmedzuje len na výmenu mailov a preberanie článkov, ale aktívne sa jej zúčastňujú obidve strany. Ako príklad možno uviesť účasť na Seminároch ľavicovej mládeže, Stretnutie na moravsko-slovenskom pomedzí, Tábor SNP pri Turčianskych Tepliciach či zjazdy našich organizácií, ale aj spolupráca na realizácii spoločných projektov mediálnych projektov či príprava na založenie videoservera. Kvalitné vzťahy udržiava naša organizácia aj s mladými komunistami v krajinách bývalého Sovietskeho zväzu: Ukrajina, Rusko, Lotyšsko, Moldavsko, Podnestersko či Kazachstan. To sú krajiny, s ktorými udržiavame pravidelný kontakt. Žiaľ, pre objektívne príčiny je táto spolupráca obmedzená len na telefonáty, preberanie článkov, výmenu mailov či propagačných materiálov a informácií.“ S generálnou líniou vystúpil Miroslav Pomajdík, ktorý v správe spomenul aj tieto vety: „Musíme pokračovať v týchto aktivitách a prepájať mládežnícky boj s bojom odborovým. Pozitívom je, že dokážeme strhnúť dosť pasívne odborárske masy našim smerom. Viditeľné to bolo na pochode v Žiline, kde sa veľké množstvo odborárov stotožnilo s našimi heslami a boli vyburcovaní práve našou aktivitou. Bez nás by bola mladá generácia na odborárskych mítingoch zastúpená mizivo.“.... „Musíme prehĺbiť aj spoluprácu s nepolitickými záujmovými zoskupeniami. Zapájať sa priamo do ich činnosti, už len to, že tí ľudia budú vedieť, že ste komunista je najlepšia reklama. Osobný príklad je na nezaplatenie. Vašou aktivitou, prácou pre určité zoskupenie, či záujmovú organizáciu, zvyšujete samotný kredit komunistického hnutia. Títo ľudia si Vás budú za vašu aktivitu a nezištnosť vážiť a pritom si budú uvedomovať, akým politickým smerom ste vyhranený. Cez osobný kontakt spoznajú Vás a samozrejme následne ich budú zaujímať vaše postoje, čím zase budete šíriť pozitívne meno komunistickému hnutí“..... „Chceme uviesť do života model, ktorý bude vyžadovať samostatné konanie od každého člena. Musíme začať s prenesením úloh na každého z nás. Len takto vypestujeme vzťah k samostatnej práci, ku zodpovednosti a vlastnej iniciatíve. Táto úloha musí byť rozvíjaná práve klubmi SZM, ktoré veľakrát fungujú formálne a neprejavujú samostatnosť. Činnosť budúceho ÚV SZM bude preto nasmerovaná týmto smerom a začne cieľavedomo napomáhať k pozitívnemu rozvoju klubovej činnosti, či už finančnou, alebo osobnou formou. Nebudeme tolerovať nezáujem o vnútornú činnosť v SZM. Musíme dbať na pružnosť našich členov a netolerovať lenivosť a alibizmus. Nepotrebujeme pasívnych členov a s podobnými úkazmi sa musíme nekompromisne vysporiadať. Musíme dbať na kvalitu a nie kvantitu. Bez disciplíny sa nepohneme z miesta a staneme sa bandou kecalov, či salónnych ľavičiarov.“ Po prečítaní generálnej línie sa rozprúdila živá diskusia, do ktorej sa zapojila väčšina delegátov. Ďalší bod programu bola úprava Stanov SZM. Zjazd schválil určité revízie a doplnenia. Jozef Vacula vystúpil s grafickými návrhmi na nové logo SZM. Delegáti zjazdu sa zhodli, že logo je veľmi dôležitým reprezentantom organizácie a preto sa rozhodli na dlhodobejšiu prípravu nového loga, ktorú prejedná až IX. zjazd SZM. Po týchto technických otázkach nasledovala Rezolúcia ku Komunistickej strane Slovenska, ktorú predniesol Miroslav Pomajdík, ktorý vystúpil aj s týmito slovami: „SZM považuje KSS za svoju najbližšiu politickú stranu, s ktorou chce rozvíjať priateľské a nadštandardné vzťahy. Považujeme KSS stále za svoju materskú stranu, no stojíme v opozícii voči určitým osobám z vedenia KSS, či smerovaniu strany. Tento vzťah je momentálne veľmi krehký a návrhmi ako vylúčenie predsedu SZM Miroslava Pomajdíka, či tajomníka SZM Stana Pirošíka z KSS sa robí ešte krechším. SZM chce tiež napomáhať k skvalitneniu vzájomnej práce svojich členov so všetkými štruktúrami KSS. Chce vychovávať politicky podkutých, organizačne schopných a charakterovo pevných mladých komunistov, ktorí sa buď stanú členmi KSS, alebo budú v širšom komunistickom hnutí napomáhať našej veci. Pozitívnych príkladov spolupráce SZM a KSS je naozaj množstvo. Spolupracujeme na organizovaní seminárov v Spišskej Novej Vsi, ktorých hlavným zosnovateľom je MLK pri OV KSS Spišská Nová Ves, podieľame sa na spoluorganizovaní protestných akcií KSS na 1 .mája v mestách Košice, Spišská Nová Ves, Bratislava, Zvolen a iných, spoluorganizujeme tradičné protestné zhromaždenie KSS k príležitosti Krompašskej vzbury, podieľame sa na príprave množstva protestných, či nátlakových akcií KSS, či iných občianskych, odborových, či spontánnych zoskupení, kde vždy propagujeme rovnako SZM aj KSS.“ Nasledovali voľby vedenia SZM, nového 7 členného Ústredného Výboru a predsedu. Do ÚV SZM kandidovalo spolu 11 členov a z tohto počtu boli zvolení aj siedmi členovia ÚV SZM. O predsednícke kreslo zviedli „boj“ Stanislav Pirošík, Artúr Bekmatov a doterajší predseda Miroslav Pomajdík. Po veľmi vyrovnaných dvojkolových voľbách nakoniec svoj post obhájil doterajší predseda SZM Miroslav Pomajdík, ktorý po zvolení neskrýval dojatie a poďakoval všetkým členom SZM za dôveru a ocenil svojich súperov, ktorých ale ani nikdy za súperov nepovažoval a berie ich ako svojich bratov. Spomenul, že bez aktívnych členov SZM, podporovateľov a sympatizantov by SZM neodviedlo toľko kvalitnej práce ako za posledné 2 roky. Na záver prebehla aj voľba 3člennej Revíznej a rozhodcovskej komisii. Prijali sme Vyhlásenie VIII. zjazdu smerom k verejnosti, ktorú sme poskytli aj všetkým našim médiám, samozrejme bez žiadnej odozvy. Zjazd tiež udelil čestné členstvo 4 súdruhom a jednu pochvalu za kvalitnú prácu. Uznesenie VIII. zjazdu bolo prijaté všetkými delegátmi. Po zjazde nasledovali oslavy 15. výročia SZM, ktoré začali slávnostnou večerou a prípitkom. Na úvod osláv vystúpil staronový predseda Miroslav Pomajdík s úvodným prejavom, v pozadí boli premietané fotografie z 15 ročnej činnosti organizácie. V prejave mimo iného stálo: „SZM vošlo do svojej 15. ročnej existencie. Hoci dnešné SZM je mladá organizácia, má hlboké korene a tradície nadväzujúce na činnosť mládežníckych socialistických a komunistických hnutí, ktoré pôsobili na našom území v minulosti. Jedným z prvých krokov k jeho vytvoreniu bolo stretnutie ľavicovej mládeže z celého Slovenska v Trenčíne 12. apríla 1997, kde prípravný výbor prerokoval viaceré návrhy, ktoré viedli k rozhodnutiu, že sa uskutoční zakladajúci kongres novej mládežníckej organizácie. Ten sa konal dňa 31. mája 1997 v Banskej Bystrici a od tohto dňa datujeme vznik SZM.“.... „Túto moju genézu zakončím prianím, aby sa SZM dožilo raz aj svojej storočnice. Ďakujem všetkým podporovateľom a členom SZM, všetkým komunistom a členom KSS za pomoc a podporu, bez ktorej by sme to veľakrát naozaj nezvládli. SZM sa stalo za tie roky mojou srdcovou záležitosťou a neviem si momentálne predstaviť svoj život bez SZM. SZM nieje len mládežnícka politická organizácia, akých je naozaj plno. Sme kolektív mladých ľudí, ktorých okrem boja za socializmus a spravodlivú spoločnosť bez vykorisťovania spája aj priateľské osobné a revolučné puto. Slovo súdruh, súdružka je pre našich rovesníkov skôr úsmevné, no my vieme čo toto slovo znamená. Znamená puto, na život a na smrť, znamená zasvätiť svoj život pravde a sebaobetovaniu pre dobro iných. Vždy musíme myslieť nato, že my nie sme ako oni, že my nerobíme politiku kvôli zisku a prospechu, že pre nás je tento boj celoživotným poslaním. Robíme to všetko pre ľudí. Nech nás vyháňajú z námestí a ulíc, nech sa nám vysmievajú a dehonestujú nás, nech nás bijú a vraždia, no nikdy v nás nezabijú vzdor ktorý horí a stále rastie a raz tieto plamene pohltia všetkých našich utláčateľov. Keď ťa dostanú na kolená, opráš sa a znovu povstaň a bojuj, bojuj za svoju česť a ideály a keď raz budeš niekde umierať potupený a zronený, spomeň si na to, že po všetkom tom zlom, si ty zostal stále človekom.“ Nasledoval kultúrny program, počas ktorého vystúpil ako prvý predseda SMKČ Lukáš Kollarčík, ktorý nám zahral a zaspieval 4 svoje pesničky, ktoré sa stretli s veľkým aplauzom. Po ňom vystúpila naša členka Slávka, ktorá zaspievala niekoľko piesní, ktorými navodila príjemnú atmosféru. Ďalším programom bolo premietanie dokumentárneho filmu Sám sebou. Oslavy pokračovali vo voľnom programe až do neskorých večerných hodín. Čaká nás veľa práce. Tak SZMáci hore hlavu a spoločne to zvládneme. Budúcnosť bude taká, akú si ju vybojujeme. převzato z http://szm.hng.sk

Keine Kommentare:

Kommentar veröffentlichen