Stanovisko SZM k ďalšiemu pokusu o vylučovanie z KSS

Stanovisko Socialistického zväzu mladých (SZM) k návrhu Predsedníctva Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska (P ÚV KSS) na vylúčenie predsedu SZM Miroslava Pomajdíka a tajomníka SZM Stanislava Pirošíka z KSS. Uvedenie do kontextu Po ďalších neúspešných voľbách z ÚV KSS odstúpil Peter Nišponský a navrhol ako svojho náhradníka Stanislava Pirošíka. Keďže ÚV by mal logicky doplniť počet členov na najbližšom zasadaní, predpokladali sme, že sa bude hlasovať medzi navrhnutými kandidátmi na členstvo. Aj spomínaný kandidát Pirošík si v KSS, či už vo svojom okrese, kraji, ale aj na celom Slovensku zháňal podporu pri hlasovaní. Včas bolo odoslané aj odporúčanie z OV KSS Bytča a to napriek tomu, že niektorí členovia vedenia KSS, (ktorých vieme aj osobne vymenovať) operovali pred základňou s falošnou informáciou, že OV KSS Bytča vníma Pirošíka negatívne. Tak isto OV KSS Spišská Nová Ves na svojom riadnom zasadnutí navrhol a načas zaslal odporúčanie Miroslava Pomajdíka za člena ÚV. Namiesto hlasovania o novom členovi ÚV, ktoré vôbec nebolo na programe, prišlo predsedníctvo ÚV KSS dňa 23. júna 2012 s návrhom na vylúčenie dvoch popredných členov SZM a aktívnych komunistov Stanislava Pirošíka a Miroslava Pomajdíka zo strany. Oficiálnym dôvodom podľa našich zdrojov z ÚV malo byť zverejnenie svojich príspevkov zo „Seminárov ľavicovej mládeže“, ktoré sa konali 16. júna, na internete. Tieto príspevky boli označené ako „riešenie vnútrostraníckych záležitostí na verejnosti“. Semináre ľavicovej mládeže KS Slovenska SZM tieto semináre organizuje pravidelne už niekoľko rokov. Ich súčasťou bolo vždy vystúpenie hostí a na záver verejná diskusia o situácii v komunistickom hnutí na Slovensku. Nakoľko SZM je presvedčený, že komunistická politika sa nedá a nemôže robiť v úzkom kruhu a za chrbátmi ľudí, na ktorých potom len hráme politickú formu „všetko je OK“, semináre vždy mali a aj budú mať verejný charakter. Na tieto semináre boli vždy pozývaní aj ľudia z vedenia KSS. Či už ako oficiálni hostia, aj ako diskutujúci. Ešte minulý rok bol pozvaný predseda KSS, Jozef Hrdlička, ako jeden z hostí. Ten však napokon odmietol zúčastniť sa semináru, zrejme kvôli prítomnosti ľudí, ktorých jeho vedenie v minulosti z KSS vyhodilo a neposlal za seba ani náhradu. Veľmi sme sa tešili na argumenty z oboch strán, no napokon sme sa nedočkali. Aj pre takéto nespoľahlivé správanie sa vedenia KSS sme tento rok ako hostí nikoho z vedenia nepozvali. No ako diskutujúcich sme pozvali každého z KSS, na koho sme mali kontakt, vrátane predsedu. Seminár mal tému „možnosti organizácie mládežníckych hnutí v boji proti kapitalizmu“. Rečníkmi boli zástupcovia organizácie REBELL z Nemecka, SMKČ-KSM z Českej republiky a predseda SZM, Miroslav Pomajdík. Na jeho príspevok nadviazala ďalšia diskusia o situácii v komunistickom hnutí u nás – tak ako vždy. Jednotliví diskutujúci hodnotili situáciu u nás a navrhovali riešenia do budúcnosti. Šlo o hodnotenia ako také, nie o vyslovene vnútrostranícke záležitosti spojené s konkrétnymi menami. Diskusný príspevok zverejňujeme v inom článku. I tu došlo k zavádzaniu základne zo strany predsedu KSS, ktorý na zasadnutí rôznych orgánov prítomným tvrdil, že Pirošík na seminári vyslovil, že so stranou nechce mať nič spoločné. Nič také z jeho úst na tomto podujatí nezaznelo. Napokon – môže človek, ktorý si zháňa odporúčanie do ÚV tvrdiť pár dní pred hlasovaním niečo také? Má byť komunistická strana sektou? Po takomto návrhu z dielne P ÚV KSS sa natíska otázka, či si vôbec môžeme dovoliť hovoriť o situácii v našom hnutí aj medzi členmi SZM, ktorí nie sú členmi strany, už nehovoriac o okruhu našich sympatizantov či širšej verejnosti. A ak nie, máme sa k ním správať ako typickí politici, hrať na nich formu a pchať im letáky do rúk? Rozdiel medzi buržoáznymi a komunistickými stranami je v tom, že komunistická strana sa snaží zorganizovať pracujúcu triedu proti kapitalizmu. Buržoázne strany potrebujú len voličov a opierajú sa o kapitál. Politika komunistickej strany by sa teda mala dotýkať verejnosti. Názory verejnosti by ju mali zaujímať, malo by sa o politike KS živo diskutovať. A ak sú niekde nesprávne názory, treba ich názorne vyvrátiť, treba dokázať, že sú nesprávne, treba viesť polemiku. Spomeňme si, koľko „vnútrostraníckych“ prác napísal napríklad Lenin, kde názorne vysvetľoval spory v dôležitých otázkach so spolustraníkmi, ale aj odhaľoval klamstvá a zradcovskú politiku menševikov či iných prúdov. A tie práce vychádzali na pokračovanie v novinách, ktoré si mohol prečítať každý robotník a mnohí z nich dodnes čerpajú. Od KSS by sa pri súčasných výsledkoch očakávala dôsledná sebareflexia, no verejnosť sa jej nedočkala. Namiesto toho prišlo len strohé vyjadrenie, že ľudia za ľavicu chápu Smer a nie KSS, ktorá spravila všetko čo je v jej silách. SZM vydalo do mesiaca po voľbách svoje hodnotenie volebných neúspechov a rozoslalo ho členským základniam SZM i KSS. Rovnako na seminári pokiaľ chceme zhodnotiť súčasný stav, a postaviť komunistické hnutie na nohy, nemôžeme očakávať chválospevy a vyhýbanie sa základným otázkam politiky. V spomínanom diskusnom príspevku autor poukázal aj na nedostatky SZM. Aby niekto tento odstavec neprekrútil do druhého extrému, je nevyhnutné spomenúť, že sa nemusí ísť na verejnosť s každým jedným osobným pochybením, či nedôslednosťou kompetentných osôb. Tu však ide o základné otázky fungovania komunistického hnutia, nie o niečie „pochybenia“. Komu to pomôže? Odmietame štýl práce, v ktorom by SZM mal bez rozmyslu vždy pracovať a „pomáhať“ KSS, aby tým jeho členovia dokazovali, že sú komunistami. Bez uváženia podporovať všetko z dielne KSS, nekritizovať, prehliadať základné politické smerovanie a hlavne pracovať – aj tak si niektorí predstavujú „oddaného komunistu“. Realita je taká, že všetci neťaháme za jeden koniec, čo sa konečne prejavilo pri návrhu P ÚV KSS a skryté rozpory nadobudli otvorenejšiu formu, čo je výrazný posun vpred. Prestať polemizovať, aby sme navonok ukázali, že je všetko v poriadku nemá zmysel. Mlčanie naopak dá monopol likvidátorskému politickému smerovaniu a utlmí diskusiu o dôležitých otázkach. . Obvinenia z rozbíjačskej činnosti sú nepravdivé. Rovnako tak nie je pravdou, že sa nechceme zjednocovať. My sme rozhodne za pevnú jednotu v KSS. Dôležité je si uvedomiť z čoho pevná jednota v strane vyplýva. Niekto si pevnú jednotu predstavuje ako súhlasné pritakávanie, nekonečné kompromisy, vyhýbanie sa sporným otázkam. Jednotu založenú na takomto chovaní nemožno považovať za pevnú. Je to jednota mechanická, takýto členovia majú tendenciu v okamihu poprieť starý názor a prijať nový, podľa návrhov úzkeho vedenia strany, len aby nenastal rozpor. Sme toho názoru, že pevná jednota je priam podmienená otvorenou diskusiou a polemikou. Len na základe diskusie, kde budú konfrontované rôzne názory, možno dospieť k rozhodnutiam a záverom na ktorých sa zhodne drvivá väčšina – pochopí objektívnu potrebu toho či onoho rozhodnutia. Samozrejme, že kvalitná diskusia si vyžaduje aj patričné vedomosti, jednak z ML a ďalej aj odborné vedomosti pre riešenie konkrétnych problémov. Inak pôjde len o subjektívne názory neopierajúce sa o znalosť problému. Strana a ani jej predsedníctvo nie sú pyšné princezné, ktoré musíme za každú cenu dobýjať – zvlášť po tom, keď dali konečne najavo svoj názor. Hnutie prežije, oni nie. A aj preto je potrebné aby ľudia vedeli kto je kto. Ústredný výbor Socialistického zväzu mladých, 4. júl 2012 Príspevok S. Pirošíka na Seminároch ľavicovej mládeže Aby som mohol rozprávať na tému súčasných možností mládežníckych komunistických organizácií, najskôr je potrebné uviesť súčasný stav trochu do kontextu dnešnej situácie. Ako komunistické hnutie vyvíjalo za posledné desaťročia, odkiaľ kam sa posunulo, ako skončila strana a SZM po roku 1989 a ako sa to vyvinulo dodnes. Kontrarevolúcia v roku 1989 nebol ani tak úspech zvonku, ako zrada zvnútra a to predovšetkým z najvyšších straníckych pozícií. Slávna KSS, preplnená kadekým, no len niekoľkými komunistami, sa sama od seba zmenila na „SDĽ“, teda úplne otvorene prešla doprava, na socdemácke pozície. Otvorene na reformistické pozície prešla už pri svojom založení aj KSČM – hlásiaca sa k akémusi „demokratickému socializmu“ - teda kapitalizmu, hoc treba poznamenať, že jej základňa sa v týchto názoroch rôzni, resp. sa takýmito otázkami nezaoberá a uspokojí sa s názvom „komunistická“. To, že si zachovala názov a kontinuitu, jej výrazne pomohlo aj vo volebných preferenciách. Socialistický zväz mládeže, ktorého členom bol napríklad aj Ján Figeľ, ako taký zanikol. Tí, ktorí nosili Leninov na sakách a mali jeho busty v kanceláriách, keď to bolo výhodné, ich hneď odhodili, keď to už výhodné nebolo. Tento scenár platí prakticky pre celý bývalý socialistický tábor, ale aj pre západné krajiny, ktorých sa taktiež dotkol reformizmus nastúpený v 60-tych rokoch. Akoby sa znova stalo to, čo sa stalo so sociálnou demokraciou a to prechod z revolučných na reformistické pozície, už nehovoriac, kam sa SocDemáci posunuli dodnes. Tu vidíme, aký je dôležitý pomer síl a zloženie strany, vidíme, aký je dôležitý vnútrostranícky boj, vidíme, že je Achillovou pätou komunistického hnutia, všetko vybojované bolo zničené a rozobraté zvnútra. Prihlášku do strany dokáže vyplniť každý! Aj oháňať sa Leninovými citátmi, na to aby ich o pár rokov verejne poprel! A takí ľudia dokážu nie len to, dokážu stranu – ak na to majú samozrejme podmienky - ovládnuť, dokážu sa uhniezdiť na najvyšších pozíciach, dokážu dokonca vyhadzovať zo strany čestných ľudí, ktorí s nasadením budovali socialistické hospodárstvo, čestní ľudia sa im dokonca hnusia, sú im prekážkou, lebo nejdú s nimi. A napokon sú schopní sprivatizovať to, čo títo ľudia vybudovali. Nezabúdajme na to, nerobme sa nasilu hlúpymi, ale hovorme o tom a poučme sa z toho. Na Slovensku bola znova založená Komunistická strana Slovenska, ktorá sa jasne vymedzila voči SDĽ, ktorá sa definitívne vzdala socialistickej minulosti. V roku 1997 bol založený aj Socialistický zväz mladých, ktorý nikdy nebol mládežníckou organizáciou KSS, no vždy s ňou spolupracoval a to platí dodnes, hoc vzťahy boli niekedy lepšie a niekedy horšie a závisí to predovšetkým od zhody či nezhody ideologického a politického smerovania oboch organizácii. Nie je nič lepšie pre aktívnu spoluprácu, ak strana a mládežnícka organizácia sa vo veľkej miere zhodujú na tom čo chcú a aj ako to chcú. Tak ako môžu spolu fungovať neoliberálna strana a neoliberálna mládežnícka organizácia, ktoré sú presvedčené o nevyhnutnosti voľného trhu a majú podobnú predstavu o tom ako ho propagovať, tak môžu spolu fungovať aj dve socdemácke, reformistické či revolučné komunistické organizácie. To slovo revolučné by tam logicky nemalo byť, no žiaľ, dnes ho tam treba dávať, pokiaľ tým máme na mysli marxizmus-leninizmus v teórii a praxi a nie len v dokumentoch, vyhláseniach, prehláseniach, no nikde inde. Poprípade marxizmus-leninizmus obmedzený len na tvrdenie, že za socializmu bolo lepšie a teraz sa žije ťažko. Revolúcie a spoločenské zmeny nemôže robiť mládežnícke hnutie, ktoré je okrem iného aj obmedzené vekom, hoc to neznamená, že sa na vytváraní revolučnej atmosféry nepodieľa a nepriťahuje okolo seba ľudí. Na dôslednú revolučnú činnosť je potrebné mať revolučnú komunistickú stranu. Dnes je mylné ak sa pod takouto stranou myslí strana ako každá iná, taká, ktorá len pred voľbami vytiahne nejaký program, tváre, či sľuby, vyvesí ich na billboardy či postrká do schránok a potom čaká či dostane hlasy. A potom tí ktorí jej dali hlasy zisťujú, že program a sľuby sú len súčasťou akejsi predvolebnej senzácie o tom, kto má lepšiu grafiku a nápady, no po voľbách sa nič nemení a všetko pokračuje v starých šľapajách – dolu kopcom. S takýmto prístupom môže byť ten program aj najkomunistickejší na svete, no ostáva len zdrapom papiera, pokiaľ sa deklarácie nemenia v činy. Našim cieľom do budúcna musí byť, postaviť znovu na nohy komunistické hnutie. To je prvoradé o čo nám ide a musí ísť, inak celá naša činnosť nemá zmysel. Neželáme si nič iné, ako komunistickú stranu, ktorá je spojená s vykorisťovanou väčšinou a otvorene ju háji, či už v uliciach alebo v parlamente. Hlavným cieľom SZM by podľa mňa malo byť, aby tu v budúcnosti bola revolučná komunistická strana, revolučná mládežnícka organizácia a revolučné komunistické odbory (o ktorých môžeme v súčasnosti iba snívať). V takom prípade by som nenamietal ani proti tomu, aby sa SZM stalo oficiálne mládežníckou organizáciou strany. Áno, uvedomujeme si situáciu, kde pod vplyvom dlhoročného oportunizmu je strana ako celok od ľudí odtrhnutá, prestárnutá a zahľadená len do seba, dudrajúca v schôdzovacích miestnostiach a to česť všetkým výnimkam! Na poslednom zjazde SZM zaznela výčitka, že aké máme právo hodnotiť KSS. Môžeme azda oddeliť mládežnícke komunistické hnutie od strany a diania v nej? O čo nám asi ide? O čom sa má byť potom náš zjazd? O turistike? O chate a opekačke? Situácia v komunistickom hnutí sa nás bytostne dotýka a sme povinní ju hodnotiť. A nie len hodnotiť ale podieľať sa na boji v ňom, podieľať sa na tom, aby sa postavilo na nohy a zorganizovalo vykorisťovanú triedu proti kapitalizmu. Zdôrazňujem ZORGANIZOVAŤ – nie len „dôsledne zastupovať“. A ak okrem organizovania aj zastupovať, tak skutočne dôsledne – to je odhaľovať klamlivosť súčasného parlamentarizmu, zdôrazňovať a nie zahmlievať triedny boj a napokon – využívať zastupiteľstvá aj na to, čo bolo zdôraznené – na ORGANIZOVANIE. Zatiaľ sa akosi odmietame poučiť aj z parlamentnej činnosti z rokov 2002-2006, stačí nám konštatovať, že to bolo zlé. Prípadne po katastrofálnych volebných výsledkoch tvrdíme, že nám len Fico ukradol voličov. Namiesto vážneho zamyslenia sa takéto strohé konštatovanie. SMKČ Dnes musíme prakticky začínať od nuly, potrebujeme k tomu dôslednú sebareflexiu a naštartovať zmeny, ktoré spustia sériu ďalších zmien. Musíme naplno pracovať, vybudovať návyky na zodpovednosť a disciplínu, no nie len pracovať, ale pri práci aj premýšľať. V zmysle vybudovania revolučného komunistického hnutia na Slovensku by mala byť podľa mňa stanovená generálna línia SZM na VIII. zjazde. Tiež je potrebné rozložiť si úlohy na viacero osôb – aby sa mohol každý naplno venovať tomu, čo má na starosti. Aby sme mohli adekvátnejšie reagovať a oslovovať verejnosť, potrebujeme základňu zlepšiť ako po kvalitatívnej, tak po kvantitatívnej stránke. Inými slovami – potrebujeme aktívne kluby SZM na lokálnych úrovniach, ktoré pracujú samostatne a nečakajú len na nariadenia a akcie zo strany ÚV. Niekde sa nám to darí, inde nie. VIII. zjazd SZM musí byť prelomový v organizačnej činnosti a disciplíne, musí sa skoncovať s alibizmom a výhovorkami. Veď ten, kto nič nevie a nič mu nejde, ten má svätý pokoj a ostatní sa môžu pretrhnúť. Za veľmi pozitívny krok, ktorý pomôže aj ideovej jednote je organizačné prepojenie a koordinácia akcií s našou partnerskou organizáciou SMKČ-KSM. Po tom čo v Krokoch prestal vychádzať mesačník Vzdor, chystáme ho opäť vydávať spoločne zo SMKČ na československej úrovni. Podobný projekt chystáme aj v podobe informačného videokanálu. Internet nám tiež pomohol k získaniu mnohých členov! Poďme teraz k vzťahom SZM-KSS a nášmu zjazdu. Deklarácie o „prehĺbení spolupráce“ s KSS považujem za maximálne bezpredmetné. Predovšetkým všetci členovia ÚV SZM až na jedného, sú členmi KSS. Aj v mene KSS robíme prakticky všetky naše akcie, aj tie, na ktoré nikto z ÚV KSS nepríde. Aj v mene KSS sme dali na vlastné náklady vytlačiť 16 000 letákov pred voľbami. Na naše náklady sme cestovali na LLL demonštráciu do Berlína, aby aj tam viali vlajky KSS. Ako som už hovoril v úvode, čím väčšia je zhoda, tým lepšia je aj spolupráca, na to netreba žiadne deklarácie. Sám by som si na úvod neželal nič iné, než aby spolupráca na celom Slovensku bola aspoň tak dobrá ako v Košiciach. Ak sa však pod „prehĺbením spolupráce“ myslí oddaná práca spojená s prehliadaním oportunizmu, tak za také „prehĺbenie“ určite nie som. SZM vo svojej analýze neúspechu, ktorá podotýkam je ešte stále veľmi stručná, načrtlo niekoľko základných krokov, ktoré chce realizovať, aby sa komunistické hnutie začalo stavať na nohy. Je to predovšetkým výmena kádrov za schopnejšie všade tam kde je to možné. Stanovovanie merateľných úloh jednotlivých orgánov – teda čo sa má do budúcna spraviť – s ktorých sa potom kompetentné osoby a organizácie zodpovedajú. Prepojiť informovanosť zriadením e-mailovej databázy. Toto KSS dnes takmer vôbec nevyužíva, zatiaľ čo SZM má potriedené kontakty ako na členov SZM, tak na členov KSS a tiež sympatizantov, kde pravidelne posiela informácie a pozvánky. KSS sa tomu dokonca v mnohých prípadoch bráni a to v dobe, kedy je úplne normálne používať internet. A ak to aj číta SIS, tak je mi úplne jedno že vedia o tom, že chystáme akciu, ktorej plagát je umiestnený na našej hlavnej stránke. Rovnako na Facebooku nie sme povinní zverejňovať podrobné osobné informácie, no vieme čo Facebook dokázal pri „arabskej jari“ či protestoch Gorila. převzato z http://szm.hng.sk